julobuchta

Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha. A Slovo bol Boh. Aj takto by sa dala zadefinovať podceňovaná a pritom tak silná sila slova. Pomocou neho vyjadrujeme svoje pocity, opisujeme veci a hlavne komunikujeme. Ako to už býva aj reč má dve ostria a každý si vyberá, ako tento silný nástroj použije. A podľa toho, ako ho používame nás slovo môže oslobodiť, alebo zotročiť. Pokiaľ ho niekto vie používať, dokáže osloviť množstvo ľudí, ale môže ich aj ovplyvniť a zmanipulovať. Tak nejako sa začala napr. aj druhá svetová vojna. Stačí, keď u niekoho vyvoláte strach alebo ho presvedčite, že súčasnosť je skazená a je potrebná zmena, najlepšie – slušná zmena.

A presne toto sa teraz deje aj vo voľbách. Masírovanie ľudí televíziou a správami, rétorické cvičenia politikov a sila slova. K tomu sa pridá ešte nejaká klebeta a show sa môže začať. Vidíme načasované a postupne prichádzajúce kauzy, určite dopodrobna naplánované a stupňujúce sa až do volieb. Vyťahuje sa špina a ľudia čítajú a čítajú a veria. Veď to bolo napr. na internete, tak to musí byť pravda.

Stačí jedna účelová informácia, kde sa povie niekoľko poloprávd (povie sa A ale už nie B) a stane sa z vás zlý človek. Nenadarmo sa hovorí, keď budú média chcieť za dva dni z vás spravia hviezdu, alebo vás môžu aj úplne zničiť.  A zase len používame slovo k nadávkam, obviňovaniu a k ničeniu. Používame slovo k nabádaniu k nenávisti medzi jednotlivcami, rodinami či štátmi. A ani si neuvedomíme ako ľahko sa dostaneme k tej najhoršej forme používania slova – k ohováraniu.

Ohováranie sa stalo hlavnou formou komunikácie v našej spoločnosti. Máme to v sebe už od malička, keď ešte ako deti sme počúvali ohováranie u dospelých. Potom sa sami veľmi ľahko dostaneme do situácie, keď nám niekto podsunie zaručenú informáciu, že ten človek (napr. primátor – podobnosť čisto náhodná…) je taký a taký. Automaticky vnímame potom toho človeka očami a názorom toho, kto nám to podsunul. A nemusíme pritom toho človeka ani poznať. Jeden malý kúsok komunikácie sa ako počítačový vírus začne šíriť a napácha veľké škody, pretože koho sa dotkne, toho nakazí. Ako sa hovorí : „Beta povie Bete, a tá roznesie po celom svete“. Nikoho už potom ani nezaujíma, aká je naozaj pravda.

Zvážme koľkokrát sme ohovárali, len preto aby sme získali podporu iných ľudí pre náš názor. Ale ten nemusí nevyhnutne znamenať, že je správny alebo pravdivý a vychádza poväčšine z nášho ega. Neuvedomujeme si pritom, že poškodzujeme nielen toho človeka , ale aj jeho deti a rodinu, ktorú takto môžeme aj rozbiť. Nevyšiel mi v ústrety, nevyhovel alebo nepomohol ? Tak „Poďme do neho“ (to je v dnešnej dobe také správne) Kto nám vôbec dáva právo súdiť iných len na základe ohovárania ? Sme my všetci taký perfektný a úžasný, že si dovolíme ničiť možno aj životy ?

Radšej keby sme použili slovo na šírenie radosti a lásky. Určite by sa nám aj lepšie žilo. Postavme si otázku, kto je v tomto svete bez viny alebo bez chýb? (rečnícka otázka) Tak využime ten dar reči na krajšiu budúcnosť a bude sa nám všetkým ľahšie žiť. Nezneužívajme SLOVO.