Kam to len smerujeme ?

18. februára 2020, julobuchta, Nezaradené

Patrím vekovo k strednej generácii a mal som možnosť si zažiť socializmus, slovenské koruny, prechod na Euro, porevolučné časy a naplno teraz aj súčasnosť. S úsmevom spomínam na časy bez internetu, kedy bola ulica náš druhý domov. Pre nás bol trest keď sme museli ísť domov. Pre dnešné deti je trest ísť von. Je až zarážajúce ako dramaticky sa zmenil životný štýl a ľudské hodnoty. Veľmi často sa stretávam s bezradnosťou učiteľov, kde ich snaha niečo naučiť naráža na tvrdú apatiu detí. Že existuje len pár uvedomelých rodičov, ktorým ešte záleží aby sa ich deti niečo naučili. Zvyšok sa uspokojí s tým, že deti aspoň chodia do školy. Stretávam sa aj so zamestnávateľmi, kde veľmi často počujem ako sa ľuďom nechce robiť. Každý by chcel byť odrazu riadiacim pracovníkom a remeslo, ktoré ako sa hovorí že má zlaté dno sa pomaly vytráca z bežného života. A spolu s ním aj tradície a národné hodnoty. Kupujeme nekvalitné produkty, ktoré vydržia ledva dvojročnú záruku. Jeme nekvalitné potraviny, žijeme taký povrchný nekvalitný život. Čas strávený pri televízii je absolútna strata času kde primitívny dialóg hrá hlavnú úlohu. V brakových seriáloch, kde si bežný ľudia žijú v štýlových domoch či bytoch, poobliekaní ako z módneho časopisu, jazdiacich na nových autách… Komu toto podsúvajú, kto tak žije ? Len veľmi malé percento ľudí. Keď k tomu pridáme neustále opakujúce sa reklamy, ktoré „natiahnu“ večerný film z roku 2008 a menej v produkcii USA na 3 hodinky tak to je už absolútny vrchol. Sociálne siete už ani nejdem rozvádzať. Snáď len toľko, že dali priestor toľkým zakomplexovaným chudákom, ktorí si svoju frustráciu kompenzujú najlepšie pod falošným menom, je to na zamyslenie. Kam to naozaj smerujeme ?

A všetko sa to začína už v škôlke, kde už ani tie klasické rozprávky nie sú ako boli. Sú „zmodernizované“. Pokračuje na škole, kde nie je potrebné vedieť ani násobilku, lebo máme kalkulačky. Písať v materinskom jazyku už tiež nemusíme vedieť, lebo nás opravuje počítač a netreba používať ani diakritiku.

Po zamyslení sa nad celou úvahou sa pýtam – Aký môže byť výsledný produkt týchto procesov ? Hovorí sa tomu „debilizácia“ národa. Tak potrebná pre tých, ktorý chcú vládnuť. Blížiace voľby budú určite dôležité a vyzerá, že aj prelomové. Neostáva len veriť, že sa ľudia rozhodnú správne (nie medzi dobrom a zlom) s tým zvyškom sedliackeho rozumu, ktorý ešte máme. A keď už nevidíme, ako je všetko pekne pripravené, tak nech bude ako národ rozhodne.